DIVADELNÉ PREDSTAVENIA PRE NEPOČUJÚCICH

Pilotné predstavenie: muzikál POPOLVÁR podaní baletu SND, predabovaný do posunkového jazyka.

Kultúra nepočujúcich čerpá z kultúry počujúcej väčšiny, je našom spoločenskou zodpovednosťou dať šancu aj nepočujúcim zažiť predstavenie špeciálne upravené pre ich potreby. „Pretože nepočuť neznamená nevnímať.“

Tím Pro Vida sa organizačne podieľal na pilotnom projekte: Popolvár – muzikál pre nepočujúcich, vďaka ktorému malo možnosť zažiť atmosféru spievaného muzikálu viac ako 500 nepočujúcich detí.

DIVADELNÉ PREDSTAVENIA PRE NEPOČUJÚCICH

2. predstavenie: NARODIL SA CHROBÁČIK, pretlmočené do posunkového jazyka

Vzhľadom k veľkému úspechu sprostredkovania kultúrneho zážitku pre nepočujúcich, sa organizátori v občianskom združení PRO VIDA rozhodli spolu s predstaviteľmi SND a nepočujúcimi umelcami zorganizovať ďalšie predstavenie, pretlmočené do posunkového jazyka, rozprávkový príbeh: „Narodil sa chrobáčik.“

Atmosféru divadelného predstavenia opäť zažilo viac ako 500 nepočujúcich detí.

Takéto kultúrne podujatia spájajú nielen srdcia organizátorov, ale umožňujú nám počujúcim lepšie pochopiť „svet ticha“ nepočujúcich.

Východisková situácia, stav pred začatím projektu:

Z pohľadu medicíny sa na osobu s poruchou sluchu pozerá ako na pacienta, ktorý má určitý problém a je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby sa čo najviac prispôsobil väčšine, ktorá je počujúca.

Porucha sluchu sa považuje za neviditeľné postihnutie, pretože nemôžete o niekom povedať, že je nepočujúci len podľa toho, že sa na neho pozriete. Porucha sluchu väčšinou nespôsobuje fyzickú bolesť a preto sa môže identifikovať veľmi neskoro.

Sluchové postihnutie má aj spoločenské a emocionálne dôsledky, nedostatočná možnosť komunikácie sa prejavuje aj v medziľudských vzťahoch, pretože na základe nich sa buduje postavenie v skupine, nadväzujú sa nové vzťahy.

Prostredníctvom hudby a sluchovej výchovy sa deťom zlepší reč, najmä jej prozodické faktory, zrozumiteľnosť a plynulosť hovoreného prejavu, dieťa si zlepší jazyk, nakoľko slovná zásoba 14 ročného dieťaťa je na úrovni 5,5 ročného sluchovo postihnutého dieťaťa, rozšíri si zdroje poznatkov a umožní mu to prekonať deficit auditívneho vnímania. Cez rozvoj kognícií pamäti a pozornosti sa mu zároveň zvyšujú jazykové kompetencie a vyššie kompetencie pre integráciu a multi – informačný zdroj poznatkov, ktoré umožnia deťom so sluchovým postihnutím začleniť sa medzi počujúcich rovesníkov.